Ako sa mi to čakanie strašne vlieklo, tak tieto posledné dva týždne boli úplne šialené. Vír udalostí ma veľmi rýchlo stiahol a až dnes, v predvečer mojich narodenín, som bola schopná spomaliť.
Tak čo sa teda všetko udialo... Druhý skype s rodinkou bol absolútne skvelý. Volali sme hodinu a prebrali sme všetko možné. Zoe vyzerá byť riadna šalenota. Hanbila sa so mnou rozprávať, ale zato smiešne tančeky a opičky robila celý čas! Musím ale povedať, že je veľmi šikovná. Chcela mi zahrať na klavír, a že jej to krásne ide! Celkovo som z nich mala úžasný pocit. Myslím, že si naozaj budeme rozumieť.
Po skype sa rozhýbala aj agentúra a k môjmu medical form si vyžiadali upresnenie, takže som ešte pár dní pobehovala po doktoroch a vypĺňala ďalšie tlačivá. Všetko v pohode, gratulujeme! Okamžite som dala vedieť mojej rodinke a zrazu som sa cítila ako na tobogáne. Každý deň sa dialo niečo nové a ja som nestíhala čítať maily z agentúry. Pripravte sa na interview, máme pre vás tipy! Máte MATCH! Gratulujeme! You are going to Greensboro, United States!
Ani po tomto som si akosi neuvedomovala, že sa to skutočne deje, no v jedno ráno ma zobudil siahodlhý mail z brnenskej centrály StudentAgency. Koordinátor mi zdvorilo pogratuloval k umiestneniu a vyvalil na mňa všetky informácie k vízam, vypĺňaniu DS form a ďalším veľmi dôležitým úkonom. Zrazu som sedela v posteli so širokým úsmevom na tvári a vedela som, že už niet cesty späť. Neveriacky som si prechádzala všetky pokyny a predstavovala som si aké to asi bude. Nie že by som to dovtedy nerobila, ale stále mi môj odchod do USA neprišiel tak reálny.
Pri rannej kávičke som si podrobne preštudovala pokyny a dala som sa na vypĺňanie DS formu. Hrôôôôza! Strávila som nad tým pol dňa. Nie preto, že by to bolo nejaké ťažké alebo nezrozumiteľné, ale chcú od vás údaje a vy si ani po stýkrát nie ste istí, či od vás chcú rodné číslo, číslo OP, nejaké úplne iné číslo alebo tam máte zaškrtnúť do not apply. Sranda je v tom, že sa nesmiete v ničom pomýliť. Nakoniec som sa obrátila na moju novú kamošku Zuzu a jej blog. Všetko tam mala fajn rozpísané, tak som sa z toho nakoniec vysomárila.
Posledný krok v DS, nahrajte prosím fotografiu! Keďže som sa tak dlho bavila vypĺňaním nezmyselných kolóniek typu ste terorista? ste prostitútka? plánujete prať špinavé peniaze? (áno, naozaj tam tieto otázky boli), ateliér mi zavreli. Musela som sa ísť dať odfotiť až na druhý deň. Pohoda, veď na fotkách vždy vyzerám lepšie ako reálne. OMYL! Už viem ako budem vyzerať ako štyridsiatnička...
Fotky som teda nahrala, zostáva mi už len ambasáda a zaplatiť poplatok. Absolútne mi nefungovalo prihlásenie do systému ambasády, tak som sa pre zmenu obrátila na môjho dlhoročného kamaráta, ktorý podniká cesty po Amerike každé leto. Asi po hodine, sa nám podarilo ma zaregistrovať a potom nič, od Erika žiadna odozva. On normálne zaspal! Nakoniec sme všetko zvládli na druhý deň a hurá na platenie! HA! Veď mne ešte neprišli na účet peniaze...
Tak som si počkala ďalší deň a dnes celá natešená idem platiť kartou nech si viem hneď aj vybrať termín na ambasáde. Transaction can not be processed! Skoro ma šľak trafil! Nakoniec sa mi to podarilo zaplatiť prevodom a teraz musím čakať dva dni na potvrdzujúci email.
Skoro som zabudla, už mám letenky! S malou dušičkou som otvárala itinerár, nech mám dosť času na prestup a zrazu velikánske prekvapenie. Žiadny prestup sa nekoná!!! Juchúúúú!! Už len dúfať v sedadlo pri okne a všetko bude perfektné :)
Ešte stále zo Slovenska zdraví zajtrajšia Birthday girl,
Tammy xoxo
