Snáď viac ako pred mesiacom, som na fb skupine pre české a slovenské aupairky narazila na príspevok, kde slečna pomáhala nájsť za seba náhradu. Išlo o slovensko-americkú rodinu s dvoma deťmi vo veku 3 a 7, s nástupom na začiatku augusta. Deti pre mňa vekovo ideálne, HM Slovenka by mi vôbec nevadila, predsa len bude mať aspoň o mak prísnejšiu výchovu, ako je tá americká "rob si čo chceš". Akurát ten odchod som plánovala na neskôr, ale veď čo, aspoň to skúsim.
Súčasná aupair rodinku veľmi vychválila a bolo vidno, že ich má skutočne rada. Všetko, čo mi o nich napísala bolo veľmi pozitívne a skutočne pôsobili ako niekto, s kým by to mohlo fungovať. Napísala som teda HM mail a čakala som na odpoveď. A čakala, čakala, čakala...
Už som si myslela, že si vybrali niekoho iného a stratila som nádej. Bez skypu, bez mailu, bez akéhokoľvek kontaktu ma odpísali. Bolo mi to vážne ľúto. Vo štvrtok v noci ma však zobudil telefón. Rozospatá som jedným okom pozrela, ktorá nočná sova mi tak neskoro píše. Na moje prekvapenie to bol mail od HM, ktorý ma okamžite prebudil. Cez víkend so mnou chceli skypovať! Neverila som vlastným očiam!
Napísala som jej nech si určia čas a že sa na nich už teším. No hádajte čo? Žiadna odpoveď. Celý piatok a sobotu som sedela doma, netrpezlivo čakajúc na mail. Už-už som si zase začínala mať dojem, že sa na mňa vykašľali až sme sa v sobotný večer konečne! dohodli na čase nášho skypu.
Celý dnešný deň som bola strašne nervózna. Predsa len to bol môj prvý skype a hneď s rodinou, ktorá sa mi veľmi pozdávala. Prezliekla som sa aj trikrát, skúsila milión účesov a nakoniec som si do zrkadla poklepala na čelo. Čo ti šibe? Veď nejdeš za modelku. Všetky moje módne pokusy som teda vymenila za domáce oblečenie, rozpustené vlasy neposlušne stojace do všetkých strán a jemný make up. Taký každodenný, nech som prirodzená.
Náš rozhovor netrval veľmi dlho, hovorila skôr HM, ktorá bola práve na Slovensku. Neskôr som skypovala aj s HD a deťmi. Celkovo pôsobili veľmi milo a len potvrdili dojem, ktorý som o nich nadobudla. Pri neznámych ľuďoch sa do svojho "normal" módu dostávam hodnú chvíľu, trepem dve na tri a ošívam sa ako sa len dá. Tentokrát to ale bolo iné. Cítila som sa s nimi veľmi fajn a bola som skutočne sama sebou.
Po skype som s malou dušičkou dúfala, že si ma vyberú. Mala som pocit, že sú tí praví a ak sa mi náhodou už neozvú, asi sa vážne rozplačem. Rozplakala som sa... ale radosťou. Ani nie tri hodiny po našom rozhovore ma od televízie vyrušil mail. Čakala som niečo ako: Bola si nám sympatická, dáme vedieť, keď sa rozhodneme. Aké bolo moje prekvapenie, keď tam stálo: ...ak sa rozhodneš, že by si k nám prišla, poslali by sme do agentúry žiadosť o urýchlenie procesu... MATCH!!!
Neverííííííím!!! Na Slovensku mi zostávajú už len necelé tri mesiace...
Let the adventure begin!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára